Viera, že niektoré javy a udalosti sú prejavom nadprirodzených síl alebo znamením budúcnosti je tým, čo predurčovalo vznik povier, ktoré možno vnímať aj ako vžité názory bez rozumového zdôvodnenia. Človek verí, že svojimi „rituálmi“ sám ovplyvní vlastnú budúcnosť. Jonina v minimalistickej, no efektnej inštalácii reflektuje ľudskú poverčivosť, navyše v priamej interakcii s divákom. V koncentrovanej miere abstrahuje s pomocou sochárskych prístupov najvýraznejšie elementy z troch známych povier – o čiernej mačke, prechádzajúcej cez cestu, vysypanej soli a popľutí si cez plece, umiestňujúc ich do chladnej, „vykuchanej“ inštalácie. Vo vzájomnej kombinácii bezemočnej atmosféry vytvoreného prostredia dáva do kontradikcie estetickú skúsenosť s pocitom už zažívaných situácií, spojených napríklad aj s obsahom, na ktorý zmienené povery reagujú. Zážitok z inštalácie je akcentovaný kovovou konštrukciou – scénou, či výkladom, predkladajúcim obrazy divákovi. Nie je jednoduché nájsť pre povery, ktoré nie sú založené na kauzálnych vzťahoch, racionálne vysvetlenie. Môžme si však všímať ich prítomnosť a význam aj v našej celkom súčasnej každodennej existencii, čoho je práca dôkazom.
