Diplomant skúma dedičstvo modernistických pamiatok s negatívnymi historickými konotáciami a spôsoby, ako ich rehabilitovať a uchovať, resp. „prepustiť“ ďalším generáciám. Ako nachádzať pre objekty, ktoré mali do roku 1989 určité poslanie a od daného obdobia iba chátrajú, obchádzané z dôvodu psychologicky živeného odstupu voči nim, nové, právoplatné odkazy? K prehodnocovaniu problematiky a nachádzaniu potenciálnych riešení pristupuje prostredníctvom konkrétneho objektu – bývalého múzea medicíny Univerzitnej nemocnice Georgi Stranski v bulharskom Plevene (1965 – 1989). Výskum prebieha formou orálnej histórie s architektom budovy Atanasom Petrovom, podľa ktorého založil McConigly aj rovnomennú nadáciu, ako platformu pre rozvíjanie kurátorských projektov na danú tému. Budúce idey rozvíja smerom k rehabilitácii samotného múzea lekárstva ako parazitickej inštitúcie na zdravotníckych zariadeniach, spytujúc rolu umelca v procesoch tohto typu. Hľadá odpovede na otázku, ako možno priestor rozvinúť v duchu „dekolonizácie myšlienky“ Eduarda Viveiros de Castro, teda smerom OD hegemónie vedeckej racionality, ktorá sama o sebe môže byť chápaná ako produkt kolonizačného procesu. Výstupom mnohovrstvového projektu, pracujúceho s archeológiou modernizmu je hermetická, no pôsobivo provokujúca inštalácia, v sprievode publikácie, ozrejmujúcej myšlienkové pozadie diela.
