Diplomová práca absolventa ateliéru maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave je postavená na teoretickom podhubí, zaoberajúcom sa stereotypmi ľudského vnímania a spôsobu nahliadania človeka na veci okolo seba, všímajúc si, akú rolu pritom zohráva vedomie, schopnosť formulácie myšlienok a zmyslových skúseností prostredníctvom jazyka, rozpoznávanie znakov. V súvislosti so zmieneným prichádza k otázke ľudského vnímania umenia ako takého. Formálnym prevedením diela sa všetky zažité konvencie snaží narúšať. Ako médium vyjadrenia si nevybral maľbu vo svojej klasickej podobe, ale zvolil si formu (okrem inštalácie) digitálneho záznamu obrazov, inšpirovaný Michaelom Borremansom a jeho presvedčením, že maliar k zachyteniu reality nemusí výlučne používať štetec, že film a jeho premietanie poskytnú ešte imaginatívnejšiu predstavu obrazu. Ďurišovi ide o to, aby divák z obrazu prijal podnet, sugesciu, podklad a bol na ne nútený reagovať ich dotvorením vo svojej mysli. Projekciou a inštaláciou Ako varí vesmír chce podporiť schopnosť abstraktného myslenia a asociatívneho vnímania. Do obrazu zahŕňa množstvo objektov z každodenného života, znejasňuje ich mierku, vzájomné súvislosti a referenčný potenciál. Jednotlivé predmety tak predstavuje v polohe nových znakov, ktoré má divák možnosť vnímať mimo zabehnutých konvencií.
