Diplomová práca pozostáva z dvoch skulpturálnych objektov, tvoriacich vo výsledku autentický opus, odkazujúci na pustovnícky spôsob života mnícha Svorada, žijúceho v 11. storočí v benediktínskom kláštore na Slovensku. Po každodennej práci sa ukladal k spánku v úzkej dutine duba, „vystlanej“ tŕním, ktoré ho zranilo zakaždým, keď sa vyčerpanému telu žiadalo oprieť sa. Machciníkova inštalácia je alúziou na daný typ sebatrýzne – v duchu mníchovho „lôžka“ vytvoril úkryt pre ľudí z okraja spoločnosti, čím dodal archetypu silný sociálny rozmer. V osobitom objekte sa pokúsil spojiť historické aspekty s bezútešnou tvárou dnešnej society. V druhej časti diela – figurálnej plastike – reagoval na iný druh mníchovho mučeníctva, v rámci ktorého si okolo krku uväzoval drevenú konštrukciu s kamennými závažiami, ktoré ho udierali pri zaklánaní hlavy. Machciník sa tu pokúsil odhaliť a zhmotniť individuálny myšlienkový systém ako dôležitú súčasť života mnícha, ako aj zvnútornelé i externé zdroje inšpirácie. (lg)